Mami, už viem!

Moc dobre si pamätám, ako som chodila nerada do škôlky. Mala som pocit, že ma tam mamička dala za trest, pretože som ju nahnevala. Ale aj keď som sa snažila byť dobrá, rovnako ma tam vodila znova a znova. Trvalo mi, kým som pochopila, že to nie je žiadny trest, ale že mi spoločnosť iných detí môže aj prospieť. Vďaka tomu som si tam našla aj kamarátku, ale bohužiaľ ako som išla na zápis do prvej triedy, odsťahovala sa preč. Bolo mi to vtedy veľmi ľúto.

Dôležitá príprava

Ale vďaka tomu, že som mala ísť do školy, mi rodičia zaobstarali rad nových vecí. Dostala som potrebné nové farbičky a pastelky, aktovku a peračník. Ten sa mi páčil najviac. Myslím, že bol ružový s mačičkou. A k tomu všetkému mi ujo vyrobil písací stôl s naozaj peknou detskou stoličkou. Mamička mi ušila peknú podušku, aby sa mi mäkko sedelo. Moc som sa tešila, ako si budem maľovať a učiť sa písať. Konečne som sa toľko nebála prvého dňa školy. Iba som vtedy nevedela, že s tým príde povinná dochádzka skoro celý rok.Už žiadne dlhé spanie, ale skoré vstávanie na autobus. A teraz ako dospelá si hovorím, zlaté časy bezstarostného detstva.

Mami, už viem!
4 (80%)1